Jozef Ľudovít Holuby 1836-1923

HolubyJozef Ľudovít Holuby bol vedec, botanik, polyhistor, národopisec, evanjelický kňaz, historik,  archeológ, spisovateľ, etnograf, národný buditeľ.

Narodil sa v rodine evanjelického kňaza. Na strednej škole pod vplyvom svojho učiteľa L. Csádera sa začal zaujímať o botaniku. V tomto období uverejnil svoje prvé botanické práce.

V Zemianskom Podhradí sa zaoberal systematickým výskumom flóry na okolí, ale aj viacerými vlastivednými disciplínami.

Odborné práce z oblasti botaniky publikoval v ročenkách bratislavského a trenčianskeho prírodovedeckého spolku, v Letopise Matice slovenskej a v inojazyčných časopisoch (Östereichische botanische Zeitschrift a Deutsche botanische Zeitschrift. Popularizačné a vlastivedné články uverejňoval skoro vo všetkých slovenských a vo viacerých českých časopisoch (Český lid, Lidové noviny a i.) a bol stálym spolupracovníkom Slovenských pohľadov od ich založenia (1881).

Popularizačné a odborné články a štúdie majú pozoruhodnú štylistickú a literárnu úroveň. Vyznačujú sa vecným, ale plastickým podaním, jazykom bohatým na ľudové zvraty a svojráznym humorom. Zanechal bohatú rukopisnú pozostalosť, ktorej časť je uložená v Literárnom archíve Matice slovenskej.

Jeho bádateľské záujmy, sústredené na Bošácku dolinu, sa začiatkom 80. rokov postupne rozširovali na históriu, národopis, archeológiu a folkloristiku tejto oblasti. Všímal si nielen okolitú prírodu, ale aj charakteristické stránky ľudového života, zbieral ľudové povesti a rozprávky, príslovia a porekadlá, piesne a žarty, zariekacie formuly, povery a čary. Z ľudových rozprávok si všímal najmä tie, ktoré odrážali spôsob ľudového života. Mnohé rozprávky prevzal z jeho rukopisných zbierok J. Polívka do Súpisu slovenských rozprávok.

 

zdroj: http://www.osobnosti.sk

 

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby